učivo 6.ročník- Dejepis

Ani jedna zo starovekých civilizácií nemala taký vplyv na celý svet ako staroveké Grécko.Tu vznikol prvý štát, ktorého ústavu si určili občania. Zrodili sa myšlienkové smery, ktoré pozerali na svet vedecky a hľadali zmysel života. Boli položené základy mnohých odborov dnešnej vedy. Vznikli obdivuhodné umelecké diela. Človek rozvíjal svojho ducha vo verejných školách a svoje telo v športových hrách. Ešte aj dnes sa napodobňuje sloh gréckych stavieb. Grécky myslitelia položili základy matematiky a vedy a kládli si otázky o živote, ktorými sa zaoberáme aj dnes. Myšlienka demokracie (vlády ľudu) má svoje korene v gréckych Aténach. To isté sa vzťahuje aj na moderné divadlo a dokonca mnohé naše slová majú pôvod v gréčtine.

Staroveké Grécko, to boli početné mestské štáty a ich kolónie roztrúsené po pobreží Stredozemného mora.

Grécko sa skladalo z nezávislých mestských štátov, z ktorých každý mal niekoľko tisíc obyvateľov. Jedným z najvýznamnejších boli Atény . Spočiatku sa na vláde v mestských štátoch podieľalo niekoľko mocných príslušníkov aristokracie – to bol systém nazývaný oligarchia. Nepokoje do ktorých vyústilo zneužívanie moci nakoniec presvedčili ľudí, aby ustanovili vládu jednej osoby – tyrana. Jedným z najlepších tyranov v Aténach bol Solón, ktorý od r. 594 pred n.l. vykonal viaceré reformy, ktoré umožňovali prislušníkom strednej triedy - obchodníkom, remeselníkom a pod. podieľať sa na moci popri aristokracii. Napriek tomu nepokoje pokračovali. Napokon okolo r. 500 pred n.l. zvrhli niektoré grécke mestá svojich tyranov a nastolili vládu ľudu – demokraciu. Tak drécka spoločmosť prešla viacerými zmenami, etapami – od tyranie, v ktorej neobmedzene vládol samovládca, cez oligarchiu (vládu niekoľkých najbohatších) po demokraciu čiže vládu ľudu.

Atény - jeden z najvýznamnejších mestských štátov. Najme za vlády Perikla sa tu rozvíjala demokracia. Demokracia v Aténach bola založená na tom, že všetci občania s výnimkou žien, otrokov a cudzincov sa mohli vyjadrovať k správe mesta. Konali tak prostredníctvom rady, ktorú tvorilo 500 občanov volených lósom na obdobie jedného roka. Každých desať dní sa občania zvolávali na účasť na zhromaždení, koré sa konalo na pahorku Pnyx. Na zhromaždení sa muselo zúčastniť najmenej 6000 občanov. Diskutovali o návrhoch rady a mohli ich schváliť alebo zamietnuť. Raz za rok mohlo zhromaždenie vyhostiť nepopulárnych politikov tak, že občania napísali ich mená na črepy hlinených nádob.

Perikles – vplyvný rečník a najslávnejší politik demokratických Atén. ( asi 500 – 429 pred n.l.)


Aténčania mali veľké námorné loďstvo. V ich flotile bolo viac jako 200 triér – vojnových lodí, ktoré poháňala pravouhlá plachta a asi 170 veslárov sediacich v troch radách nad sebou. Triéra útočila tak, že veslári ju zozbehli a ostrým zobákom na jej čele vrazili do nepriateľského plavidla. Inokedy sa rýchlo priblížila k druhej lodi a bokom polámala jej veslá. Roku 480 pred n.l. aténsko loďstvo zničilo perzskú flotilu v námornej bitke pri Salamíne.

Sparta – bola druhým významným mestským štátom v starovekom Grécku. Sparta bola známa vynikajúcimi bojovníkmi. Spartského chlapca sa v siedmich rokoch ujal štát a vychovával z neho disciplinovaného a húževnatého vojaka, ktorý slúžil vojsku od dvadsiatich do šesťdesiatich rokov. Zo spartských pešiakov mali strach v celom Grécku. Aj ženy sa museli udržiavať v dobrom zdravornom stave. Zápasili medzi sebou, alebo behávali.

Grécka veda a filozofia

Grécku vzdelanosť si nemožno predstaviť bez filozofov, mužov zamýšľajúcich sa nad rozličnými otázkami života človeka a spoločnosti. Gréci sa zaslúžili o rozvoj filozofie. Medzi najznámejších filozofov patrili: Sokrates, Platón, Aristoteles, Pytagoras, Tales, Euklides.

Sokrates – (469 – 399 pred n.l.) známy grécky filozof, ktorý uvažoval o zmysle života, o šťastí a o tom, ako žiť čo najlepšie. Svoje názory neprednášal, ale besedoval o nich, kládol spolubesedníkom otázky a vyvracal ich názory. Sám nič nenapísal, no jeho myšlienky zaznamenal jeho žiak Platón. Platón – (427 – 348 pred n.l.) založil neďaleko Atén slávnu Akadémiu. Jaho pravidlá etiky sa stali základom pre modernú filozofiu.Vo svojej práci Politeia ( Ústava ) sa pokúšal nájsť ideálny spôsob vládnutia.

Aristoteles- (384 – 322 pred n.l.) bol vychovávateľom Alexandra Veľkého a venoval sa rôznym témam. Položil základy systému myslenia, o ktoré sa opierajú aj moderné logické postupy.

Pytagoras a Euklides – objavili základné matematické zákony.
Archimedes – vysvetlil, prečo lode plávajú.
Anaxagoras – zistil, že ak sa Slnko, Zem a Mesiac nachádzajú v jednej priamke, dochádza k zatmeniu Zeme.

Mnoho myšlienok, ktoré sme považovali za nové, v skutočnosti objavili už Gréci.

Grécke umenie a divadlo.

Gréci sa zaslúžilio aj o zozvoj divadla. Na náboženských slávnostiach boha Dionýza sa hrávali tragédie a komédie, ktoré písali známi dramatici Sofokles a Aristofanes. V tragédiách sa vyjadrovala ľudská bolesť a utrpenie, v komédiách sa autori vysmievali ľudským slabostiam, zlozvykom a chybám. Hercami boli len muži, ktorí hrávali aj ženské úlohy a na tvárach mali masky. V hrách účinkoval aj zbor, ktorý spieval a tancoval. Mnohé grécke drámy sa hrajú aj dodnes.

Rozvíjala sa aj grécka architektúra a maliarstvo. Grécku architektúru môžeme obdivovať najmä na gréckych chrámoch, ktoré boli zasvätené bohom. Napr. Akropola v Aténach. Z nich najväčší je Partenon. Chrámy boli zdobené krásnym stĺporadím a nádhernými sochami. Známe sú diela Praxitela, Miróna a Feidia. Maliarstvo sa zachovalo najmä na vázach, kde boli zobrazené obrazy zo života bohov a z olympijských hier. Postavy boli zobrazené jednofarebne na svetlom, alebo tmavom pozadí. Prevládali tri farby: biela , čierna a červená. Gréci venovali pozornosť aj dejepisu. Známym dejepiscom bol Herodot, ktorý písal o grécko perzských vojnách.

Najstaršie grécke písmo z mykénskeho obdobia bolo lineárne. Neskôr sa vyvinula hlásková abeceda, ktorá je základom aj nášho písma.

• Socha bohyne Afrodity
• Jej autorom bol Praxiteles
• Bol to prvý ženský akt
   
• Grécke vázy zobrazovali námety zo života a z mytológie
• Často zobrazovaliatletické preteky,pohrebné hostiny, rozlúčku bojovníka s rodinou před odchodom na vojnu a pod.

Grécki bohovia a mýty.

Gréci mali veľký počet bohov, o ktorých sa rozrávali množstvo príbehov. Dvanásť najdôležitejších bohov žilo na vrcholku hory Olymp. Boli nesmrteľní a mali ľudské vlastnosti. Napr. Afrodita – bohyňa lásky, Ares – boh vojny. Vládcom všetkých bohov bol Zeus.Stále sa hádali a do svojich škriepok zatiahli obyčajných smrteľníkov. Rozvíjali sa aj mnohé mýty o slávnych gréckych hrdinoch. Napr. Herakles – Rimania ho poznali pod menom Herkules. Herkules bol synom boha Dia a ženy menom Alkmene. Héru Diove dobrodružstvom s Alkmene tak nahnevalo, že prinútila Herakla zabiť všetkých členov svojej rodiny. Aby tento svoj čin napravil musel vykonať dvanásť hrdinských činov.
Na počesť bohov sa každé 4 roky konali na olympijské hry Olympe. Olympijské hry boli celogréckou slávnosťou a počas ich konania ustávali aj vojenské konflikty. Na Olympijských hrách sa súťažilo vo viacerých disciplínach. Najobľúbenejší bol päťboj – skok, beh, hod diskom, oštepom a zápasenie. Olympijský víťaz dostal vavrínový veniec, postavili mu sochu a vo svojich štátoch bol veľmi populárny.

Hoci Grécko bolo malou rozdrobenou krajinou, ktorú tvorili početné nezávislé mestské štáty a ich kolónie roztrúsené na pobreží Stredozemného mora stalo sa kolískou európskej kultúry.