učivo 6.ročník- Geografia

Amerika

Amerika je súhrnné označenie pre kontinenty Severná Amerika a Južná Amerika, ktoré sú prepojené úzkym pruhom zeme, ktorý sa často označuje ako Stredná Amerika. Amerika leží medzi Tichým oceánom na západe a Atlantickým oceánom na východe. Je to jeden zo svetadielov. Krištof Kolumbus síce Ameriku objavil, no je pomenovaná po objaviteľovi Amerigovi Vespucim, ktorý preskúmal veľkú časť jej pobrežia.

Amerika zaberá 8,3% celkového povrchu Zeme, 28,4% súše a žije tu 14% obyvateľstva Zeme.

Pojmom Amerika sa často nesprávne označuje štát v Severnej Amerike, Spojené štáty americké.

Vodstvo

Medzi najznámejšie jazerá Severnej Ameriky patrí Michiganské jazero, Winnipegské jazero, Veľké jazero otrokov a Veľké medvedie jazero.

Medzi najznámejšie zálivy patrí Mexický záliv a Hudsonov záliv.

Z riek je známa napríklad rieka Yukon.

V Južnej Amerike sa nachádza napríklad Maracalbské jazero a tiež známy Magalhaesov prieliv.

V Južnej Amerike tečie najvodnatejšia rieka sveta, Amazonka.

 

Arktída

Arktída je oblasť okolo severného pólu Zeme, oproti Antarktíde, ktorá sa nachádza v okolí južného pólu. Arktída zahŕňa severný ľadový oceán (obklopuje severný pól) a časti Kanady, Grónska (súčasť Dánska), Ruska, USA (Aljaška), Islandu, Nórska, Švédska a Fínska.

Slovo Arktída pochádza z gréckeho αρκτικός (arktikos), čo znamená "severný", "arktický" alebo "blízko medveďa". Toto slovo je odvodené od slova άρκτος (arktos), čo znamená "medveď". Tento názov sa tiež vzťahuje na Súhvezdie Veľká medvedica, "Veľký medveď" má veľký význam v severnej časti nebeskej sféry, alebo súhvezdie Malá medvedica, "Malý medveď", v ktorom sa nachádza Polárka.

Oblasť Arktídy sa nachádza severne od Severného polárneho kruhu (66° 33’S), čo je približne hranica medzi polnočným slnkom a polárnou nocou. Eventuálne, môže byť Arktída definovaná ako oblasť, kde priemerná teplota najteplejšieho mesiaca (júl) je nižšia ako 10°C (50°F). Politický a sociálny, arktický región zahŕňa územie ôsmych severných štátov, vrátane štátov Fínsko, Švédsko a Nórsko aj napriek tomu, že tieto sa z väčšej časti nachádzajú v subarktickom pásme.

Arktická oblasť sa skladá z ľadom pokrytého oceánu (niekedy je považovaný za severné rameno Atlantického oceánu) obklopeného permafrostom bez stromov. V posledných rokoch poklesol nárast morského ľadu. Život v Arktíde zahŕňa organizmy žijúce v ľade, zooplankton, fitoplankton, ryby, morské cicavce, vtáky, zvieratá žijúce na pevnine, rastliny a ľudí.

Arktída je unikátnou oblasťou medzi ekosystémami Zeme. Kultúry sa tu adaptovali na extrémne studené podmienky života.

V súčasnosti sa arktická oblasť kvôli globálnemu otepľovaniu zmenšuje. Jednou z hlavných príčin tohto zmenšovania je strata morského ľadu. Predpokladá sa, že k úplnému roztopeniu morského ľadu dôjde medzi rokmi 2040 a 2100.

Antarktída

Antarktída (z gréckeho ἀνταρκτικός, t.j. „opak Arktídy“, resp. „protiľahlá voči Arktíde“) je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme. Je takmer celá trvalo zaľadnená a zaberá plochu 13,2 mil. km². Obklopujú ju okrajové moria Atlantického oceánu, Tichého oceánu a Indického oceánu. Je to najchladnejší svetadiel, má spomedzi všetkých svetadielov najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2280 m.n.m.) a najnižšiu priemernú vlhkosť vzduchu. Nemá žiadne stále obyvateľstvo. Antarktída je medzinárodnou oblasťou, iba na ostrovoch majú niektoré štáty meteorologické alebo rybárske základne.

Najvyšším vrchom Antarktídy je Vinson masív, ktorý je vysoký 4 892 m.n.m. Taktiež sa tu nachádza niekoľko činných, ale momentálne spiacich sopiek, z ktorých najznámejšia sa nazýva Mt. Erebus (vysoká 3795 m.n.m.).

95% povrchu zaberá pevninský ľadovec, ktorý je miestami hrubý až 4 km. Ľad v Antarktíde tvorí až 90% objemu všetkého ľadu na Zemi. Tento ľad vznikol postupným vrstvením snehových zrážok, ktoré sa pod vplyvom tlaku vyšších vrstiev postupne premieňali na ľadovec.

Podnebie tohoto kontinentu je veľmi suché (150 - 200 mm zrážok ročne), čiže drvivú väčšinu územia tvorí polárna púšť. Taktiež tu bola nameraná aj najnižšia teplota na Zemi, presne -89,2 °C, ktorú namerali na ruskej (vtedy sovietskej) výskumnej stanici Vostok. Sú tu dve ročné obdobia, dlhá a studená zima a krátke (max. 1 mesiac), studené (max. denné teploty do 7 °C) leto.

V minulosti sa Antarktídu snažilo kolonizovať 7 štátov (Čile, Argentína, Austrália, Nový Zéland, Francúzsko, Veľká Británia a Rusko). Po podpísaní Zmluvy o mierovom a nekomerčnom využití Antarktídy v roku 1959 sa ale toto územie stalo medzinárodným.

V súčasnosti sú jedinými stálymi obyvateľmi Antarktídy iba vedci (asi 5000), ktorí pracujú približne na 70 výskumných staniciach. Najväčšou z nich je americká stanica Mac Murdo.

Prvým človekom, ktorý dosiahol južný pól bol nórsky bádateľ Roald Amundsen.